Košík: 0 rastlín, v cene: 0 €

0 rastlín
V cene: 0 €

Zobraziť Košík


Pestovanie

Často kladené otázky

2010-02-15

Otázka:

Mam kaktusy cele leto vylozene na zahrade a tak sa chcem opytat ako by som mal postupovat v pripade normalneho dazda. spratat-nechat zaliat,ako casto a a ako dlho milanca

Pestovanie pod otvoreným nebom.

Na jar vynášam kaktusy (nie teplomilné uebelmanie, discocactusy, melokaktusy ...) a väčšinu sukulentov 1.apríla na otvorený priestor. Nie sú ešte po zime poliate. Z vrchu sú kryté priehľadným polykarbonátom, alebo PVC fóliou, aby do nich nepršalo.
Prvú zálievku dostanú zvyčajne v máji (závisí to od stálosti dennej teploty a v noci už nesmie mrznúť). Sukulenty dostanú vodu oveľa skôr ako kaktusy ( závisí od počasia).
Kaktusy, ktoré zaraďujeme medzi zimuvzdorné (niektoré coryphanty, echinocereusy, escobárie, určite opuncie ...) dostanú vodu ešte skôr.
Koncom mája alebo až v júni zvyčajne nahradzujem polykarbonát sieťkou , ktorá tvorí mierne tienenie. Odvtedy ich matka príroda zalieva sama. Podmienkou !!! takejto zálievky musí byť dobré vetranie !!!
V prípade, že príde dlhodobejšie chladné a daždivé počasie (viac ako 5 – 7 dní), prikryjem ich znova polykarbonátom. Možno že by vydržali aj dlhodobejší dážď a chlad, ale prikrývam ich preto, aby dážď nevyplavoval živiny zo substrátu.
Iné sukulenty nechávam na dlhodobejšom daždi aj keď je chladnejšie (okrem lithopsov a im podobným „chúlostivcom“ aby sa nepreslopali).
Počas horúcich mesiacov, júl a časť augusta, v skleníku by kaktusy prešli do letnej stagnácie, preto sa v skleníku, alebo za úpalovým oknom bytu prestanú v tomto období zalievať. Vonku do nich môže aj v tomto období pršať, ba dokonca ich zalievam, ak dlhšiu dobu neprší. Vánok dostatočne ochladzuje rastliny a k letnej stagnácii preto nedochádza.
Jesenné chladné a daždivé obdobie znova prečkajú pod polykarbonátom bez dažďa. V prípade nutnosti (obdobie babieho leta) zalejem ja alebo striešku zložím a nechám poliať rastliny dažďom.
V polovici októbra (niekedy aj skôr – podľa predpovede nástupu zimy) dostanú poslednú zálievku ( kaktusy vo väčších črepníkoch zalejem naposledy v septembri).
Na zimovanie kaktusy začnem prenášať po 1.novembri. Niekedy je tak priaznivé počasie, že stačí ich sťahovať až v decembri. Mierne poklesy pod 0°C preschnuté kaktusy znášajú bez úhony (netýka sa to teplomilných typu melocactus, discocactus, uebelmania ...). Echinocereusy, escobarie, sulcorebutie, rebutie, stenocactusy, oreocereusy,...zimujem v skleníku, kde nárazovo teplota klesá na – 7°C až - 8°C . Jeden rok pri poklese na – 11°C som mal výpadky medzi sulkorebutiami, rebutiami , na počudovanie aj medzi echinocereusami (zvyčajne staršie rastliny; mladé rastliny a semenáčiky boli bez poškodenia).
V zime väčšina rastlín je bez zálievky, na svetle a v chlade.

2010-02-15

Otázka:

Ako je najlepsie sadit do kvetinaca, mam na mysli ako hlboko: 1/3 ci iba korene, alebo ako na niektorych fotkach az takmer do polovice. milanica

Presádzanie kaktusov.

Do substrátu sadiť len korene.
Časť medzi koreňom a rastlinou, tzv. koreňový kŕčok, je najnáchylnejší na zahnívanie, preto je vhodné obsypať ho minerálnym substrátom, napr. preosiatou a premytou!!! antukou, drobnými kamienkami, drobným keramzitom ... Minerálny substrát rýchle preschne a vlhkosť tak nespôsobí zahnívanie krčku a následne celej rastliny.
Aby sa kaktus neklátil možno okrem obsypania krčku nasypať aj vyššiu vrstvičku minerálneho substrátu, ktorá dosahuje až na telo rastliny. (Obsypať koreňový kŕčok zvyčajne stačí).
Ďalšie výhody takého postupu:
- pod minerálnym substrátom zemina pomalšie vysýcha a nie je potrebné tak často zalievať (pri používaní tvrdej vody sa zemina rýchle a intenzívne zasoľuje). Nerozpustné zložky z vody sa prednostne vyzrážajú na minerálnom substráte na povrchu, ktorý časom stačí odstrániť, zosypať z črepníka a nahradiť ho čerstvým (zabezpečíte tak dostatočný prístup kyslíka ku koreňom).
- na povrchu tak rýchle nevzniká zelená, či hnedá riasa. Ak vznikne tak zase stačí vrchnú minerálnu vrstvu zosypať a nahradiť novou(zabezpečíte tak dostatočný prístup kyslíka ku koreňom).
Nevýhoda: podpovrchové korene prekoreňujú časom aj túto minerálnu vrstvu, sú potom „hladné“ (sú ale dobre prevzdušnené, prístupné príjmu kyslíka). Pomôcť sa dá miernym prihnojením povrchu.

2008-10-14

Otázka:

Prosim vas o radu. Dostala som do daru od manžela kaktus, velmi sa mi pači, neviem ako sa vola, ale vraj ludovo svokrina stolička. Mam ho už dva roky. Prezimovat som ho davala stale od novembra, jeden rok som ho zabalila do novin a dala na chladne miesto a na dalši rok som ho dala už medzi okno, tam niekedy klesla teplota aj na 5 stupnov . Nneviem čo sa mu stalo, ale zo spodu sa mu urobili take vrasky, ryhy, (su take škarede do hneda sfarbene) a už som myslela že zahynie, v marci som ho odkryla. V lete som ho dala na balkon a raz do tyždna polievala, ale vobec som ho nehnojila (to je určite chyba) a teraz viditelne narastol ale tak, že sa mu na vrchole robi taky menši kopček. Ked som ho kupila bol krasne gulaty a teraz sa robi z neho šiška. Neviem čo mam s nim robit a kde som urobila chybu. Dakujem vam velmi pekne za odpoved. s pozdravom marianna

Zimovanie kaktusov.

Táto otázka však nie je až tak ojedinelá. Kľudne môže patriť do tejto časti.
Správne zimovanie má silný vplyv na kondíciu rastliny, na jej rast a kvitnutie.
Tmavé a chladné zimovanie využijeme len v prípade, že lepšiu možnosť nemáme. Koncom zimovania teplota stúpa, rastlina sa prebúdza, začína rásť a .... má tmu. Bude sa preto vyťahovať (vytvárať šišku, valček ...). Najvýraznejšie sa to prejavuje na vysokohorských rastlinách – napr. Lobivia, Rebutia ...
Ideálne zimovanie väčšiny sukulentov je chladné, suché a svetlé. Preto rastliny nebaľte do novín a nevyberajte ich na zimu z črepníkov (iba ak by ste ich presádzali :-) ).
“Svokrina stolička“ je ľudový názov pre Echinocactus grusoni. Obľubuje svetlé letné aj zimné stanovište.
Čím menej svetla, tým má redšie a tenšie tŕne a ak nedostatok svetla prekročí určitú hranicu, prestáva sa guľatiť. Počas roka ho čo najdlhšie udržiavajte na letnom stanovišti (v tomto prípade na balkóne). Nárazový pokles nočnej teploty k 0°C mu nerobí žiadny problém, ak ho od októbra prestanete zalievať. (V botanických záhradách v Monaku a Španielsku sú vysadené grusoňáky vonku, voľne v záhonoch a tam, hoci zriedka, napadne aj sneh).
Do prvej zálievky na jar stratí značné množstvo vody, preto sa mu tvoria zospodu vrásky a ryhy. Je to znak zavädnutia (Rovnako sa správa aj preliaty E.grusoni, s hnijucími koreňmi – nemá čím prijať vodu, preto zavädne a neskôr až sa hniloba z koreňov dostane do tela, skašovatie celá rastlina).
Na letovisko kaktus vystrčíme len čo sú nočné teploty stabilne nad 0°C. Pozor je potrebné dávať na pripálenie rastliny – E.grusoni je zvlášť na to citlivý.
Zalievať sa má výdatne a po dôkladnom preschnutí substrátu. Hnojenie pri častejšom presádzaní nie je nutné. Ak veľká rastlina nebola presadená 3 – 4 roky, doprajte jej aj hnojivo.
Ten menší kopček na temene môže byť spôsobený aj poškodením vegetačného vrcholu (mechanickým poškodením, rastom v tmavšom priestore, alebo škodcom – pošlite Marianna foto, upresním „diagnózu“).

2008-10-14

Otázka:

Čo je kaktus a čo je sukulent. Martin a priatelia


Čo je kaktus a čo je sukulent?

Odkaz na tento príspevok pridám ako prvý na novú facebookovú stránku, preto začnem od ‚podlahy‘.

Pomenovanie sukulent vzniklo z latinského slova succus, succosus čo znamená šťava, šťavnatý. Takto pomenované rastliny rastú predovšetkým v polosuchých (semiaridných) oblastiach. Nie (až na výnimky) v púšťach, aridných oblastiach. Majú časť tela ako zásobáreň vody, preto dokážu prežiť dlhé obdobia bez vody.

1) Zásobárňou vody môže byť koreň, alebo koreň + časť kmeňa (kaudexy, kaudexné a pachycaulné rastliny) ako napríklad Adenium, Testudinaria, Cissus, Pachypodium, Adansonia, Bursera, Commiphora, Ipomoea ...

2) Známejšie sú rastliny s listovou sukulenciou (zásobárňou vody sú listy).
Tu patria rastliny z čeľadí Crassulaceae (ľudovo tučnolist) – Crassula, Echeveria, Sedum, Pachyphytum, Kalanchoe ...,
Aizoaceae – Lithops (živý kameň), Conophytum, Titanopsis, Delosperma, Faucaria ...,
Portulacaceae – Portulaca, Portulacaria, Anacampseros, Talinum, Ceraria ... .
Často sú doma pestované rody Aloe, Haworthia, Gasteria, Agave.

3) Zásobárňou vody je stonka.
Zhrubnuté stonky majú niektoré rastliny z rodov Stapelia (smrdutka), Senecio (starček), Euphorbia, Dorstenia a predovšetkým kaktusy.
Jednoduchá odpoveď na otázku v nadpise teda je: Kaktus je tiež sukulent.

Kaktusy a ostatné sukulenty potrebujú vodu rovnako ako iné rastliny. Preto, že majú časť tela ako zásobáreň vody a vedia s vodou dobre hospodáriť, môžu rásť na miestach, kde iné rastliny neprežijú.
Korene sukulentov sú buď kolovité, repovité a prenikajú hlboko do zeme, kde sa voda môže nachádzať.
V oblastiach kde nepadne aj niekoľko rokov ani kvapka vody pomáha prijímať vodu koreňová sústava, ktorá sa rozprestiera, ako sieť, tesne pod povrchom zeme a na veľkú vzdialenosť od rastliny. V období, keď sa nad suchou oblasťou valia husté hmly, hmla zvlhčí zem niekoľko centimetrov pod povrch. Rozprestretá sústava koreňov ju dokáže rýchlo prijať v dostatočnom množstve.


2008-03-20

Otázka:

Dobry den, viete mi prosim poradit kedy zacat polievat niektore druhy kaktusov, aby poriadne zakvitli ako je rebutia a mammillaria, pripadne co robit. Moja rebutia ma vzdy jeden maximalne dva kvietky, bola by som rada keby mi konecne uz poriadne zakvitla. Aj teraz ma len jeden pucik. Dalsia rebutia mi nekvitla uz zopar rokov. Rovnako su na tom dve mammillarie, ktore uz par rokov nekvitli

Podmienky kvitnutia

Sukulenty, vrátane kaktusov, ak pri priaznivých podmienkach pestovania zakvitnú, tak budú kvitnúť pri rovnakých podmienkach každý rok.
Tvrdenie, že kaktusy kvitnú len raz za sedem rokov je fáma.

Faktory ovplyvňujúce pravidelné a bohaté kvitnutie kaktusov:

1 - dostatok svetla počas vegetačného obdobia (letnenie na vhodne situovanom otvorenom priestranstve je ideálne)
2 - dostatočná, ale zvyčajne nárazová zálievka počas vegetačného obdobia
3 - suché a chladné zimovanie ( obdobie oddychu, kedy rastlina sa pripravuje na násadu pukov)
4 - svetlé zimovanie (nie v tme) je výhodou pre kvitnutie
5 - presadenie rastliny priemerne raz za 1- 3 roky, podľa veku rastliny (čím mladšia, tým častejšie)
6 - občasné prihnojenie rastliny ( posledným hitom u kaktusárov je hnojivo „Kristalon kvet plod“ – aj z vlastných skúseností doporučujem)
7 - neprítomnosť akýchkoľvek škodcov !!!

Porozmýšľajte, ktorý z faktorov chýba, ktorý môžete vylepšiť, aby rastliny lepšie kvitli. Niečo sa ovplyvniť dá, niečo nie.
Možno ste dávno rastliny nepresadili, alebo si žiadajú viac svetla.
Na okne v paneláku, máme dlhé roky Rebutiu wessnerianu. Nepamätám kedy bola presadená, ale má dostatok svetla a ani kvapku vody počas zimy, aj keď je v izbe relatívne teplo (v spálni o trochu chladnejšie ako v celom byte). Pravidelne a bohato kvitne. Bude kvitnúť bohatšie, keď ju presadím (chystám sa na to už aspoň 5 rokov).

U niektorých druhov na kvitnutie vôbec nevplýva tmavé zimovanie, u niektorých druhov má svetlé zimovanie povzbudzujúci vplyv.
Rebuciam je to jedno. Akurát po zimovaní v tme začnú kvitnúť o niečo neskôr.
Mammillarie nahodia puky aj v tme, ale v tme nerozkvitnú. Pri tmavom pivničnom zimovaní neuvidíte zvyčajne kvitnúť Mammillariu gracilis, M.plumosa, M.solisoides a iné, kvitnúce v zimných mesiacoch.

Začiatok zalievania.
Rastliny často krát sami signalizujú, že sa prebúdzajú. Vegetačný vrchol sa otvára, začína zelenieť, alebo kvetné puky sú už bohato nasadené.
Doma za oknom sa môže začať zalievať v marci.
(R.wessneriana už skoro odkvitla, ale ešte vodu nedostala. V najbližšich dňoch už aj ju zalejem.)
V skleníkoch, pri častejších slnečných dňoch, sa začína mierne rosiť vodou niekedy už koncom februára (lepšie je však vydržať do marca, kedy sú dni dlhšie a je dostatok svetla).
U niektorých echinocereusov sa začne zalievať až keď puky hodne podrastú, aby ich rastllina po poliatí nezhodila. (Alebo ak sú len náznaky pukov a polejete, puky sa nevyvinú alebo sa premenia na odnož).

P.S.
Nevyplnili ste mailovu adresu, tak Vám nemôžem oznámiť, že odpoveď je uverejnená. Verím, že si odpoveď prečítate. Napíšte, prosím, čo v podmienkach kvôli kvitnutiu zmeníte a časom napíšte, či to pomohlo.
Bye VVV.

2008-01-15

Otázka:

Mám prosbičku, mohli by ste mi napísať presný opis postupu ako vypestovať kaktus zo semienok? Ďakujem D.

Vysievanie semien kaktusov.

Čo kaktusár, to vlastný spôsob výsevu. Vysieva sa pod žiarivkami vo výsevných aparátoch, vysieva sa voľne ale aj fleischerovou metódou (do zaváracích fľaší). Vysieva sa do rôznych substrátov a rôzna je aj doba, kedy ľudia vysievajú. O tom, ako vysievať kaktusy a iné sukulenty je napríklad napísaná malá kniha : Výsevy kaktusů a jiných sukulentů , Jubilejní sborník Chrudim 1971-1981. Preto v tejto odpovedi len stručne a len to najdôležitejšie, lebo niektoré postupy je vhodné dodržať.

1) Odstráňte porušené, plesnivé, nevyvinuté, nedozreté semená a mechanické nečistoty. Sú najčastejším zdrojom alebo iniciačným bodom infekcie.

2) Sterilita výsevu. Asi najdôležitejšia časť postupu. Nepriateľ č.1 pri výseve sú plesne, huby, riasy.
a) Ako sterilizovať substrát nájdete v časti Tipy a triky, alebo postupujte ako pri zaváraní kompótov. Substrát má byť vtedy vlhký, nie premočený, aby ste nemali z neho blato.
Ja vysievam do agroperlitu, ktorý nie je potrebné sterilizovať.
b) Samotné semená očistite od nalepených uschnutých zvyškov plodu (ak sú na semenách). Ak to nejde mechanicky, tak ich v sitku preperte vodou a potom v slabo ružovom roztoku hypermangánu, alebo postriekajte zriedeným peroxidom vodíka. Semená osušte
Najistejšie je však iná chémia – fungicídy. Používam ešte staré zásoby Orthosanu alebo Fundazolu. Je to prášok v ktorom obalím semená. Tzv. morenie semien.
Postup: Na špičku noža naberte prášok a nasypte do malej fľaštičky (napr. liekovky), pridajte semená a v nádobke ich pretraste.
Neberte si príklad zo mňa, lebo neviem do akej miery to môže byť zdraviu škodlivé, ale značne mi to urýchľuje výsev: na dlaň si nasypem semená, ukazovákom druhej ruky naberiem prášok (zatlačím ukazováka na fungicid) a požmolím ním semená v dlani a hneď vysievam do pripraveného substrátu. Možno by to šlo aj v chirurgických rukaviciach. Z pružnej gumy sa však môžu semená rozprsknúť na všetky strany. Rukavice som neskúšal.
Z novších prípravkov kaktusári používajú Euparen (prášok), alebo Previcur (roztok).
Na internete kaktusári spomínajú aj možnosť použitia Dithane DG, Mythos 30 SC, Ronilan 50 WP, Rovral 50 WP. Neuvadzajú však vlastné skúsenosti s týmito prípravkami.

3) Vysievať na povrch substrátu, nezasypávať semená. Stačí, ak semená zapadnú medzi zrnká piesku, perlitu ... (Zatláčajú sa, alebo zasypávajú sa len veľké semená opuncií a im podobné.)
Namorené semená vysievam do črepníkov veľkosti 5x5 cm , ktoré sú naplnené suchým agroperlitom asi 1,5 až 2cm pod horný okraj črepníka.
Na dno misky, kde sú naukladané črepníky nalejem opatrne vodu. Cez spodné otvory črepníkov agroperlit nasaje vodu. Nenalievať viac ako do výšky 1 – 1,5 cm, aby perlit nezačal plávať a nepremiešal sa so semenami. Črepníky prikryjem tabuľkami skla. Po ½ hodine odstránim prebytočnú vodu z dna misky.
Ak nepoužijete prášok na morenie semien, tak na dno misky namiesto čistej vody nalejte roztok Previcuru. (Koncentrácia podľa návodu).

4) Teplota:
Univerzálne odporúčanie 20 – 23°C. Niektoré druhy kaktusov klíčia lepšie pri nižších, iné pri vyšších teplotách, alebo pri striedaní nižších nočných teplôt s miernym prehriatím rozptýleným slnečným svetlom cez deň.
Upozornenie !!! Priame slnko môže vyhriať malý priestor pod sklom tak, že semená, alebo neskôr semenáčiky sa uvaria.

5) Doba klíčenia závisí od druhu. Semená niektorých druhov začnú klíčiť o dva dni, iné až do dvoch týždňov.

6) Kedy začať semenáčiky vetrať a kedy ich pikírovať, to som už písal v odpovedi pre Juraja.pikírovať..

Kedy vysievať?
Začínajúcim poradím jar – koniec marca, apríl až začiatok mája.

2007-12-22

Otázka:

Ak maš čas, napíš v krátkosti postup pri pikirovaní. Rozhodol som sa niektoré prepikirovať. Čau Juraj

Pikirovanie (presádzanie) semenáčikov

Vysievam do čistého perlitu, preto malé rastlinky z neho ľahko vyberiem bez poškodenia korienkov (záruka ďalšieho bezstrátového postupu).
Po výseve je možné pikírovať (presadiť) vyklíčené kaktusy keď začnú vytvárať prvé tŕniky.
Substrát, v ktorom sú zasadené semenáčiky, nechám dobre preschnúť.
Keď ma niekto vidí pri ďalšom postupe, tak mu vravím : Nepozeraj, lebo hreším proti kaktusárskym zvyklostiam. Nič si nevidel, nikomu to nevrav. Tebe to Juraj prezrádzam :-) .
Traduje sa totiž, že sa pikíruje zo suchého (semenáčiky) do suchého (nový substrát).
Substrát, do ktorého sadím malé semenáčiky je skoro totožný s tým, v ktorom budú posadené aj dospelé rastliny. Je o niečo jemnejšie zrnitý a priepustnejší (viac perlitu alebo jemne rozdrvenej rašeliny, či hrubšieho piesku).
Črepník s takýmto substrátom namočím do vody, aby sa celý objem prevlhčil.
Do vlhkého substrátu urobím pinzetou dierku, semenáčiku dokonca namočím korene, aby sa k sebe prilepili a tak zasuniem do dierky. Jemne z vrchu pritlačím. Dierky sú tak hlboké, ako dlhé sú korienky.
Ďalšia dierka utlačí aj korene susediaceho semenáčika.
V črepníkoch o veľkosti 5x5 cm sadím do sponu 3x3 alebo 4x4 t.j. 9 alebo 16 rastlín, podľa veľkosti semenáčika. Všeobecne povedané - vzdialenosti semenáčikov by mali byť vo vzdialenosti 1,5 až dvojnásobného priemeru semenáčika.
Prepikírované semenáčiky nesmú ísť na slnečný úpal.
Nestalo sa mi , aby kvôli vlhkosti pri pikírovaní mi akýkoľvek zdravý semenáčik uhynul.
Straty mám nulové.

2007-12-22

Otázka:

Mam dva výsevy pod žiarivkami v nanukačoch. V prvom sterilizovaná zemina - tu sa mi objavil zelený sliz a v druhom čistý perlit - tu sa na semenáčoch objavila biela pavučina. Vieš poradiť? Juraj

Ošetrovanie výsevu

Príčina v oboch prípadoch je rovnaká - vysoká vlhkosť, málo vetrania.
Biele, skoro priehľadné vlákna v začiatočnom štádiu neškodia. Likvidoval som ich postriekaním peroxidom vodíka (zriedený roztok), alebo slabo ružovým roztokom hypermanganu (manganistan draselný).
Najspoľahlivejšie však bolo, ak som výsev na pár dní úplne odkryl a mierne vysušil. Potom som výsev nechal viac navetraný s občasným preschnutím.
Zelená riasa (sliz) sa vytvára pri pre ňu priaznivom pH substrátu (žiaľ neviem aké pH - to však nie je podstatné).
Príčinou je trvalé premokrenie substrátu a niekedy aj príliš výživný (prehnojený) substrát. Prebujnená riasa zamedzuje prísun kyslíka ku koreňom, semenáčiky prestávajú rásť. Tu pomôže len skoré prepikírovanie (presadenie).
Riasa sa vytvorí časom aj na perlite, ak ho prihnojím. Prihnojujem preto perlit až vtedy, keď viem, že čoskoro budem pikírovať. Akonáhle riasa začína bujnieť, pikírujem.
Najúčinnejšia je prevencia:
Výsev je dobre začať navetrávať, keď sú semenáčiky veľkosti ozdobnej špendlíkovej hlavičky. Postupne privykať na sucho - podložiť najprv zápalku pod vrchnú časť nanukáču a postupne rozširovať škáru na vetranie. Pikírovať ich môžeš hneď, keď sa objavia prvé tŕniky.
Ešte pre istotu ešte dopĺňam - peroxid aj hypermangán musia byť dostatočne zriedené. V koncentrovanom stave sú to silnejšie oxidačné činidlá a pália aj živočíšne tkanivá a rastlinné pletivá. Môžeš ich použiť aj na riasu - zmení sa pH (kyslosť) a zamedzí jej rast, no neodstráni ju. Ak ju aj zničia, riasa zhnedne a po presušení vytvorí škrupinu, oddeľuje sa od vrchnej časti substrátu a môže trhať korienky. Semenáčiky aj v zničenej riase zle rastú. Je lepšie to prepikírovať a viac vetrať.