Košík: 0 rastlín, v cene: 0 €

0 rastlín
V cene: 0 €

Zobraziť Košík


Pestovanie

Pestovanie a starostlivosť o lithopsy

Vypestovať pekné, zdravé a kvitnúce lithopsy nie je o nič zložitejšie ako udržať pri plnej kráse kaktusy. Stačí dodržať niekoľko zásad a zistíme, že sú dokonca menej náročné ako kaktusy.

Hlavné zásady pestovania:
1) Slnečné a dobre vetrané stanovište
2) Priepustný, skôr minerálny substrát len s malým množstvom organickej hmoty
3) Dožičiť výdatnú zálievku a po zaliati nechať substrát v celom objeme preschnúť
4) Suché a chladné zimovanie
5) Bezpodmienečne udržať rastliny bez škodcov

1) Umiestnenie:

a) Voľná kultúra – ideálne.
Celé vegetačné obdobie, ako voľnú kultúru, na slnečnom, otvorenom, veternom priestranstve. Od posledných jarných, do prvých jesenných mrazíkov. Vtedy sa prakticky o ne ani netreba zvlášť starať a sú najkrajšie. Niekedy stačí, že ich zalieva len dážď. Neuškodí im ani niekoľkodňový dážď.
Pred dlhotrvajúcimi jesennými dažďami a tiež tesne pred zazimovaním natiahneme nad ne fóliu, aby sme ich nedávali na zimovanie v raste a mokré. (Ak je málo svetla a lithopsy ešte rastú = deformovanie, vyťahovanie sa tela, t.j. listov).
Rovnako fóliou chránime lithopsy pred dažďom na jar, do prezlečenia listov.
Počas letných horúčav lithopsy „hýčkam“ tým, že nad ne rozprestriem sieťovinu na mierne pritienenie (môžete použiť napr. takú, čo sa používa pod sadrokartón ...).

b) Skleníkové – relatívne ideálne.
Ak skleník nie je dobre vetraný, je nutné počas pražiacich letných dní skleník zatieniť (len riedka sieťka tu už nepomôže ). Je nebezpečie, že lithopsy uvaríte.

c) Panelákové –
. otvorený balkón, terasa = ako voľná kultúra
.. zasklená lodžia, okno bytu + chladné zimovanie = ako skleníkové
... za oknom bytu, bez chladného zimovania - možné, ale pracné a s neistým úspechom. V tomto prípade je každá rada drahá. Pomôže len vycítiť, čo lithops práve potrebuje. Tu platí, že ich pestovanie je zložité a náročné, je problematickejšie ako pestovať kaktusy, či iné sukulenty v takých podmienkach.

2) Substrát:

Priepustný, skôr minerálny, len s malým množstvom organickej hmoty. Ako minerálnu zložku substrátu môžeme použiť napríklad hrubý piesok (zrnitosť 0-4), alebo preosiatu a prepranú antuku, žulovú drť, kremičitý piesok, jemný štrk ...
Na zľahčenie substrátu je vhodný napr. agroperlit, či jemný keramzit.
Ako organickú časť je možné použiť ľahkú, nespekavú ornicu (napr. zeminu z krtinca).
Je možné použiť aj iný substrát, ale potom je nutné prispôsobiť mu režim zalievania.
Sadíme do kvetináčov, ktoré výškou zodpovedajú dĺžke koreňa lithopsu. Lithopsy korenia hlboko, preto nesadíme do plytkých črepníkov.
Substrát je výhodné sterilizovať.

3) Vodný režim:

Počas zimovania zo štrbiny medzi starými listami začnú vyrastať listy nové. Staré listy by mali uschnúť na suchú šupku, Až potom je možné lithopsy zalievať bez obáv. V skleníkových podmienkach je to obdobie apríl až začiatok mája. V byte, pri teplejšom zimovaní, asi skôr.
(Aj u mňa v skleníku niekedy dostane pár jedincov vodu skôr, už v marci – ak už stihli prezliecť listy a nové listy sú dehydrované. Na druhej strane, oneskorencom v prezliekaní dožičím vodu niekedy až v druhej polovici mája.)
Ak je lithops ešte so starými listami neobvykle zosušený vyššou teplotou pri zimovaní, môžeme ho predčasne mierne zaliať, ale potom zas necháme pokračovať v zimnom (aj keď teplejšom) oddychu podľa možnosti až do prezlečenia listov (táto rada bude asi najviac využívaná pri zimovaní v paneláku za oknom).
Ak neviem, či mám alebo nemám zaliať, radšej nezalejem!!
V čase plného rastu (jar a jeseň) zalievame hojne (premokrený má byť celý objem črepníka), ale nárazovo t.j. až po dôkladnom preschnutí celého substrátu – niekedy sa na rastlinách objavia vrásky z úbytku vody (t.j. po miernom zavädnutí lithopsov).
Pri vysokých teplotách pod sklom, či za sklom môže slnko lithopsy uvariť. So zalievaním radšej vyčkajme na dni, keď je pod mrakom.
Lithopsy kvitnú na prelome mesiacov september – október.
Od polovice októbra, po ukončení kvitnutia, prestaneme zlievať. Niekedy aj skôr, podľa svetelných podmienok. Dávka vody naviac, počas krátkych dní zdeformuje tvar rastliny – telá sa predĺžia a ku kompaktnej forme sa ťažko vracajú.
Keď si to zrátame, tak bez kvapky vody môžu byť lithopsy 6 – 6,5 – 7 mesiacov. Chce to niekedy silné nervy nezaliať, ale funguje to.
Výnimkou sú 1-2 ročné semenáčiky, ktoré dokážu počas jedného roka niekoľkokrát prezliecť listy. Tie zalievame celý rok. Pravidelnú zálievku (po preschnutí črepníka v celom objeme) prerušíme kratším obdobím sucha, čo iniciuje prezliekanie listov. V zime zalievame len na prežitie.

4) Zimovanie:

Chladné, svetlé, bez zalievania. Ideálna teplota +5° až +10°C. Pokles k nule, alebo mierne mrazíky nerobia problémy.
(Časť mojich lithopsov zimujem v skleníku, kde býva mráz – 5° až – 7°C. Ďalšia časť lithopsov zimuje aj pri teplote +10° až +15°C. Oba tieto extrémnejšie tepelné podmienky zimovania v pohode zvládajú.)

5) Škodcovia:

Zatiaľ som na lithopsoch zaregistroval len červca na koreňoch (koreňovka). Vytvára biele zámotky a povlaky na koreňoch i stenách črepníka. Dokáže zlikvidovať lithops rýchlejšie ako kaktus, ak ho včas neobjavíte.
Príznaky – lithops zastavuje rast, nereaguje na zálievku, neprezlieka listy v zime.

Všeobecne o rode Lithops

Lithopsy pochádzajú z južnej Afriky. Sú to sukulentné rastliny. Patria do čeľade Aizoaceae.
Ľudovo sa im hovorí živé kamene (imitujú tvarom kamienky a svojim sfarbením okoli, kde rastú ), alebo poludňovky (kvet sa im otvára po poludní).
Rastú solitérne, alebo odnožujú a tak vytvárajú niekoľkohlavé trsy. V zbierke jednotlivé hlavičky dorastajú do priemeru 2-4 cm.
Ich kvet je biely, žltý, výnimočne u pár druhov je sfarbený do červena. Sú cudzosprašné, semená sú veľmi malé – prachové.